Zaujala ma debata na ČT1 okolo 22. hodiny. Bola tam reportáž z nejakého kongresu svetových odborníkov. Čakal som, že títo odborníci budú odborníkmi, ale, bohužiaľ, nedá mi to a musím reagovať na nejaké vyhlásenia, čo som počul.
Jeden profesor sa vyjadril, že polovica populácie zomrie na následky fajčenia. Použil prirovnanie, že „fajčiari podstupujú neuveriteľne vysoké riziko. Že keby bola pravdepodobnosť pádu lietadla 50%, nikto by nelietal. Dokonca by nikto nelietal, keby bola pravdepodobnosť pádu lietadla 1:100.“
Nebojte sa, kolegovia, pán profesor použil veľmi zavádzajúce tvrdenie, dokonca si myslím, že trepal blbosti.
Ani ja by som nefajčil, keby každá druhá cigareta zabíjala, dokonca, keby to bola aj každá stá, dokonca aj tisíca.
Dopustil sa omylu, ktorého by sa mal profesor v jeho oblasti vyhnúť, pomýlil si hrušky s jablkami. Pokúsim sa to vysvetliť.
Tvrdil, že polovica populácie zomrie na následky fajčenia. Aj keby sme pripustili, že má pravdu, táto interpretácia je zavadzajúca. Neznamená to, že keby títo ľudia nefajčili, žili by večne. Možno sa vám to zdá trochu pritiahnuté za vlasy, ale táto interpretácia vedie k záveru, že ľudia zomierajú na rôzne choroby a tá polovica, čo zomrie na následky fajčenia je zdravá a keby nefajčila, tak nezomrie. Nie je to pravda.
Smrť ľudí, ktorí zomrú napríklad na cukrovku, srdcovo–cievne choroby, rakovinu pľúc a zároveň fajčia (čo je samozrejme ďalší priťažujúci faktor a môže znamenať zhoršenie príznakov), je automaticky pripísaná fajčeniu. Fajčenie je len jedným z viacerých faktorov, ktoré spôsobujú tieto úmrtia, sú tam aj iné, ako genetika, životospráva všeobecne, vplyv okolia a mnohé, ktoré poznáme aj nepoznáme. Inak povedané, veľa týchto ľudí by zomrelo rovnakou smrťou aj keby nefajčili, možno len o pár rokov neskôr.
Preto treba byť pri tvrdeniach podobného charakteru trochu opatrný. Netreba zisťovať príčiny smrti, pretože to je veličina závislá od iných faktorov a tieto nie sú v týchto „analýzach“ eliminované. Treba sa zamerať na skutočnú podstatu.
Našťastie existuje iná veda okrem medicíny, ktorá sa týmto fenoménom zaoberá, a to je štatistika. Štatistika nerieši zdravotné diagnózy, ani nejednoznačné tvrdenia, čo bol hlavný faktor diagnózy, hoci príčina úmrtia je známa. Je očistená od podobných vedľajších vplyvov a dáva jednoznačnú odpoveď na otázku, ktorá nás vlastne zaujíma najviac.
Je to otázka o koľko rokov skráti fajčenie dĺžku života priemerného človeka. Pri porovnávaní veľkých súborov fajčiarov a nefajčiarov sa podarilo dôjsť k jednoznačným výsledkom.
Pri porovnaní súboru 40 ročných fajčiarov a nefajčiarov sa dospelo k záveru, že fajčenie znižuje vek úmrtia (presnejšie skracuje strednú dĺžku života (SDZ) 40 ročného človeka) priemerne o 4 roky, ak fajčil 20 rokov 15 cigariet denne. Približne to znamená, že 40 ročný nefajčiar sa priemerne dožije veku 76 rokov a fajčiar 72 rokov. Úmrtia zapríčinené fajčením pre 40-kou sú zanedbateľné.
To je vplyv fajčenia na život. 4 roky a nie 50%, pán profesor.
A ešte k tým lietadlám. Prirovnanie by správne malo byť nasledovné: Ak polovica ľudí zomrie na následky fajčenia, dá sa to prirovnať k tomu, ak by polovica ľudí zomrela následkom lietania. To znamená, že polovica ľudí by sa zabila v lietadlách. To nie je to isté ako keď každé druhé lietadlo spadne. Podobne ako nie je to isté, či polovica ľudí zomrie na následky fajčenia, alebo že každá druhá cigareta zabije človeka.
Ešte raz chcem podotknúť, že nechcem bojovať za fajčenie. Je len dôležité aby sme vedeli o čo ide. Dobu propagandy už snáď máme za sebou.
Ešte niečo k panike pasívnych fajčiarov. Vyfajčenie jednej cigarety sa považuje za ekvivalent pobytu v priemerne zadymenej miestnosti po dobu 2 hodín. Fajčenie 1 - 2 cigariet denne sa nepovažuje za nebezpečné, pretože nemá relevantný vplyv na dĺžku života. Platí to samozrejme pre zdravých ľudí. Astmatikovi to môže ublížiť. Preto príležitostné pričuchnutie k susedovej cigarete neznamená, že zomriete skôr. Jedine pre ľudí, ktorí sú vystavení často zadymenému prostrediu, môže mať z dlhodobého hľadiska pasívne fajčenie vplyv na dĺžku ich života.
Alebo ako povedal klasik Boleslav: „Jsem pasivní nekuřák.“
Stále platí „Radšej hamovať ako banovať“, pán profesor. Toto by sa dalo považovať za šírenie poplašnej správy.
Takže aká je odpoveď na otázku z nadpisu?