Ako som bol vyniesť smeti (fotopríbeh)

Autor: Roman Kamas | 9.3.2006 o 16:37 | Karma článku: 10,69 | Prečítané:  15721x

V nedeľu sme sa s rodinou dohodli, že pôjdeme na výstavu mačiek. Rýchlo som sadol do auta a skočil do Billy na menší nákup. Hlavne som nemal zabudnúť na vajíčka. Keď som sa vrátil, niečo som narýchlo zjedol, pripravil som si na tie mačky foťák a ako prvý som vybehol von. Pred dverami ma čakal bežný odkaz mojej manželky pre moju dcéru – vrece so smeťami. Tak som ho vzal, že skočím za dom to vyhodiť, kým sa ostatní vymocú.

Snežilo. Cestou som ešte rozmýšľal kedy už skončí táto nekonečná zima a prečo v marci sneží akoby sa nechumelilo. Ako som sa približoval ku kontajnerom, nič nenasvedčovalo tomu, čo sa tu o chvíľu odohrá.

Otvorím kontajner, vhodím vrece a ...

Á, asi mám spoločnosť. Vo vedľajšom kupé tiež niekto narábal so smeťami, ale opačným smerom.

Zakašľal som, lebo evidentne o mne dotyčný nevedel. Na chvíľu jeho pohyby ustali a jeho hlava pomaly opustila kontajner.

To čo so uvidel by som neprial vidieť nikomu.

 

 

 

 

 

Pomóóóóc, otočil som sa a utekal. Som sa zľakol. Čo to bolo? Alebo kto to bol. Asi po metri som zastal.

Čert? Černoch? Černoch homelesák? Také som ešte nevidel. Nedalo mi to a opatrne som sa priblížil z druhej strany. Hlavu mal opäť skrytú v odpadkoch.

Asi som nebol dosť opatrný, začul ma a náhle sa otočil. Zmeravel som.

 

 

 

 

 

 


Začal sa ku mne približovať, ale moje nohy boli ako z dreva, ani som sa nepohol.
Už som cítil jeho dych. Cítil som z neho surové mäso.

Ten pohľad ...

 

 

 

 

 

Zatočila sa mi hlava a ja som padal, nekonečne dlho, nekonečne hlboko, až som dopadol na zem hneď vedľa kontajnera. Neviem čo sa potom dialo. Keď som sa prebral, už som ho videl len odchádzať.

 

 

 

 


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?